CAGE THE ELEPHANT – TELL ME I’M PRETTY (RCA 2015)

Americká kapela Cage The Elephant, hoci u nás nie je priveľmi známa, má za sebou pomerne veľké množstvo úspechov. Zaujala eponymným debutovým albumom z roku 2008, ktorý priniesol výrazné singlové počiny, napríklad skladby In One Ear, či Ain’t No Rest for the Wicked. S druhou menovanou skladbou sa Cage The Elephant dostali do pozornosti poslucháčov vďaka početným účinkovaniam v amerických nočných televíznych talkshow. Kapela pozostáva z piatich hudobníkov (Matt Shultz – spev, Brad Shultz – gitara, Jared Champion – bicie, Daniel Tichenor – basa, spev a Lincoln Parish – gitara). Frontmana Matta Schulza spoznáte aj vďaka energickým pódiovým šou, medzi ktorými nechýba pravidelný stage diving, patriaci akosi neodmysliteľne k ich živelnej hudobnej produkcii. Sám Matt medzi svoje veľké inšpirácie zaraďuje kapely ako Pixies, plus ďalšie punkové kapely, ktoré údajne spoznal počas svojho života v Anglicku. Žánrovo možno Cage The Elephant onálepkovať ako fúzie nezávislého rocku a blues, punkové vplyvy sú jednoznačné, no kapela sa rada pohráva s rôznymi náladami, vie zahrať a zaspievať „nadupanú krčmovú vypaľovačku“, hypnotickú psychedéliu i klasickú „gitarovku“, aké poznáme od slávnejších indie kapiel súčasnosti.

Tell Me I’m Pretty je v poradí štvrtý album týchto rockerov, vyšiel ešte v decembri minulého roka. Obsahuje desať skladieb, ktoré tvorí vydarený mix vyššie spomínaných žánrov, dobre namiešaný presne tak, aby počas počúvania nenudil a prinútil vás vrátiť sa k niektorým skladbám a vypočuť si ich opakovane. Nie sú tu síce také výrazné hity ako v prípade spomínanej debutovej nahrávky, no napriek tomu ide o kvalitnú ukážku súčasnej tvorby týchto amerických rockerov. Za zmienku stojí, napríklad, skladba Trouble, pekný zástupca nezávislého gitarového zvuku a zároveň pesnička s mierne baladickou náladou, pripomínajúca miestami pomalšie skladby od Arctic Monkeys. Záverečná pieseň Portuguese Knife Fight je zase špinavé blues v modernom predvedení, ponášajúcom sa na skladby z ich prvého albumu. Hitový potenciál nechýba piesni Cold Cold Cold, v ktorej z melanchólie presvitá naliehavý spev s nástojčivým a oddane zaspievaným refrénom.

Too Late To Say Goodbye by tiež mohla byť hitom, má totiž skvelú gradáciu a to, čím je frontman typický: dobrý spev a cit pre pohrávanie sa s odtieňmi svojho hlasu. Mimochodom, kapela si v minulosti za svoj druhý album Melophopia vyslúžila aj nomináciu na cenu Grammy za najlepší nezávislý album a tentoraz sa pod produkciu podpísal gitarista a spevák z Black Keys Dan Auerbach (singlovka Mess Around, ktorú hrávame, pripomína práve hudbu kapely Black Keys, takže o inšpiráciu asi nebola núdza). Aj to dáva záruku, že v tomto prípade pôjde o kvalitnú hudobnú novinku s ktorou by ste sa mali zoznámiť.

Matej Lauko