LAETITIA SADIER – SOMETHING SHINES             Drag City / 2014

Laetitia Sadier – Francúzka, kedysi speváčka anglickej skupiny Stereolab. Keď som napísal v roku 1992 recenziu prvého albumu Stereolab – Peng!, ozvali sa kritické hlasy. Vraj diletantská hudba. Ako príklad lepšej hudby o ktorej som mal písať, bol uvedený prvý album Jona Secadu ( 6 miliónov predaných kópií). Nie div, že si to nedokážem odpustiť nepripomenúť … ako perličku. Ťažko totiž zabúdam na všeobecne dávno zabudnutého Secadu. Dnes sú Stereolab zapísaní v histórii vývoja hudby pozitívne. Áno, v čase, keď sa objavili so svojim prvým albumom, pôsobili odlišne, nebolo ich možné jednoznačne zaradiť do žiadneho štýlu. Indie pop, krautrock, psychedélia, zároveň ležérna lounge music, ba až lenivá, niečo, ako zjemnení Velvet Underground na európsky spôsob. Niekedy sa mi zdá, že dostatočne nedoceňujeme spevákov skupín. Predstavte si, že by Roxy Music nemali Briana Ferryho. To už by neboli Roxy Music. Takisto by Stereolab neboli Stereolab bez Laetitie Sadier. Nemá takzvaný veľký hlas, ale má špecifický prejav, príjemný, ktorý spoluvytváral sound Stereolab. Teraz sa to potvrdzuje na jej novom, sólovom albume Something Shines. V podstate znie podobne, ako Stereolab. No nie rovnako. Mne evokuje pomaly sa vznášajúce detské balóniky nad lavičkami mestského parku, počas slnečného doobedia. Odpočívanie, pohoda. Pomalé, pokojné tempá, jemný, snivý výraz. Introvertne pôsobiaca hudba. Komorne. Ale svieti. Bubeník z Paríža, basista z Valencie, inšpiračné hudobné komponenty z európskych krajín, vzdialené ozveny sixties z Francúzska, Anglicka, USA i Brazílie (tropicalia). Je opakom spotrebnej kultúry šokovania za účelom doviesť človeka k jej nákupu. Čiže hit z nej nebude. Recenzie má síce žičlivé, uznanlivé, no kto z poslucháčov hitov ich číta?  Priznávam, že som romantik, impresionista, surrealista, fantasta, po stránke výtvarnej inklinujem k secesii, mám teda rád vlnivé krivky, nie ostré hrany. Mne, možno i preto,  táto nenápadná „hudbyčka“ bez ostrých hrán vyhovuje. Už som si ju zakrúžkoval pod znamienkom +.

Miroslav Potoček