Onda Vaga - OV IV (Leader Music, bajo licencia Onda Vaga 2017)

4/2017

Pre ľudí, ktorí si povzdychnú, že to s hudbou ide z kopca, že časy nápaditých pesničiek sú už v nenávratne, máme dobrú správu. Po prvé, to sa hovorilo vždy, po druhé, práve vyšiel album, ktorý žiadneho frfloša nenechá na pochybách, že to ešte nie je úplne v keli. Má to len jeden háčik, aby frfloš nebol zároveň aj hudobný zadubenec najrozšírenejšieho typu – čiže človek neschopný pochopiť čokoľvek, čo sa odlišuje od masovej mediálnej výchovy, ktorá ho naučila počúvať len pár druhov anglo-americkej hudby.

Táto, ktorú mu tu teraz hneď a zaraz ponúkame, je totiž juhoamerická. No nie typicky juhoamerická. Má len španielske texty a juhoamerický feeling, plus temperament, inak by mohla byť dôstojnou nástupkyňou hudby najlepších anglo-amerických skupín slávnej éry „sixties“. Zjednodušene by ju bolo možné opísať ako fúziu štýlu, ktorý vytvoril Manu Chao so štýlom The Beach Boys a  Crosby, Stills, Nash & Young.  A to je … fantastická kombinácia. Navyše, ak zoberieme do úvahy vynikajúce skladby a rovnako vynikajúci spev, sólový i zborový, tak z toho už presvitá mimoriadny talent. Kto je pod tým všetkým podpísaný?

Argentínsko-uruguajská  skupina Onda Vaga (Neurčitá vlna), prevažne akustická, trošku folková . Dokáže to rozbaliť s neuveriteľným espritom rovno na ulici. Zaujala nás v roku 2008, keď jej vyšiel prvý album Fuerte y caliente. A potom udivovala aj ďalšími albumami Espíritu Salvaje a Magma Elemental. Má povesť juhoamerických The Beatles, čo nie je celkom neopodstatnené. Koncertovala v Latinskej Amerike, Európe, Japonsku.

Jej najnovší, štvrtý album má názov OV IV (Onda Vaga štyri). Každá pieseň je ako malý filmový príbeh. Napríklad „Leon“ nás zavedie do prístavu Buenos Aires v čase hmly. V piesňach „En El Barrio“ a „Ritmo Al Día“ sa ozvú cigánske a balkánske melódie. Album nemá slabé miesto. Tým je výnimočný. Poslucháč ho môže ponímať ako by to bol dobrý kompilačný album best of … Človeka asi po jeho vypočutí prepadne pocit, že čosi tu na tomto svete nie je v poriadku, keď jedni sú privilegovaní, propagovaní, i keď za veľa nestoja, a druhí, ktorí naopak za veľa stoja, sú vytláčaní kamsi do kúta. Záverečné resumé? Onda Vaga, bravo!

Miroslav Potoček (foto: press)